Už od detstva som mala schopnosť vnímavo pozorovať svet ľudí a ich mentálnych konceptov, klásť otázky, ktoré deti bežne nekladú. Táto schopnosť bola a stále je pre mňa celkom prirodzená. Rástla som ako “jedináčik” prevažne vo svete dospelých, čo pravdepodobne ešte viac rozvinulo tento môj dar. Citlivo vnímam ľudské emócie, ich radosti aj starosti, spôsob ako sa ľudia správajú, prežívajú, komunikujú, ako uplatňujú svoj potenciál a do akých činností vkladajú svoju energiu. Všetky tieto skúsenosti, ktoré som získavala skrz dôsledné pozorovanie sveta ľudí, som neskôr mohla pretaviť do viacerých oblastí môjho života.
Moje štúdium (stredoškolské a neskôr vysokoškolské) bolo zamerané klinickým smerom, bolo pre mňa prirodzené venovať sa práci s človekom, s jeho fyzickým i mentálnym svetom. Po dlhoročnej ambulantnej praxi ako ambulantný špecialista vo vysokošpecializovanom odbornom ústave, kde som sa venovala rečovému a kognitívnemu vývinu detí, som spoznala veľké množstvo životných príbehov, ľudských víťaztiev a pádov. Pochopila som, že väčšina z ľudí, ktorých príbehy som spoznala, ak by mohla bez problémov začať žiť svoj život odznova, začala by žiť pravdepodobne inak.